Článek připomíná vedoucí judikát v oblasti sportovního práva. Zdůrazňuje přispění případu k vývoji samotného práva EU a současně k otevření zásadní kapitoly vztahu sportu a práva.

Autor v uvedenom článku poukazuje na hlavné rozdiely v slovenskej a českej právnej úprave spoločnosti s ručením obmedzeným. Komparatívne úvahy sú zamerané najmä na vznik spoločnosti, obchodný podiel, práva a povinnosti spoločníkov, ako aj organizačnú štruktúru spoločnosti. Odôvodnenosť komparatívnych úloh je podporená prijatím nového zákona o obchodních korporacích, ktorý doterajšiu právnu úpravu na viacerých miestach podstatne mení.

Príspevok sa zaoberá rodinným právom v Československu v období po roku 1963, analyzuje zákon o rodine č. 94/1963 Zb. a vysvetľuje vybrané inštitúty rodinného práva v danom období.

Článok v sekundárnej rovine prezentuje kvalitatívny výskum prostredníctvom Grounded Theory, ktorý bol zrealizovaný v súvislosti s problematikou civilnej a trestnej mediácie. Primárne je zameraný na oblasť restoratívnej justície a trestnej mediácie. Autor článku sa týmto obracia na odbornú verejnosť a autority, ktoré môžu svojím prístupom napomôcť tomu, aby vzdelávanie trestných mediátorov (PaMÚ) bolo realizované v intenciách odporúčaní CEPEJ(2007)13, (Európska komisia pre efektívnosť fungovania justície. V Štrasburgu, 7. decembra 2007).

Autor vo všeobecnosti poukazuje na problematiku zákonnosti procesu a priebehu dokazovania v štádiu pred začatím trestného stíhania. Sústreďuje pozornosť na potrebu rešpektovania zákonných podmienok vykonávania dôkazov, o ktoré sa bude opierať rozhodnutie o trestnom oznámení.

Príspevok reaguje na prípravu nového návrhu zákona o športe, najmä pokiaľ ide o navrhovanú legálnu úpravu postavenia športových klubov. Autor poukazuje na pozitívne zmeny, ktoré by mala nová právna úprava priniesť, i na niektoré úskalia, ktoré môžu spôsobiť aplikačné problémy. Zároveň navrhuje zakomponovať do pripravovanej právnej úpravy niektoré ďalšie zmeny.

Obsahom článku je priblíženie niektorých aspektov dobrovoľníctva ako samostatného právneho a spoločenského inštitútu vo vybraných krajinách sveta – Spojené štáty americké, Talianska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Rumunsko, Slovinská republika.

Od 1.1.2016 vstúpil do platnosti a účinnosti z.č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem iného, zákon prináša podstatnú zmenu v normatívnej úprave športových klubov, ktoré - či chceme, alebo nie - patria medzi najpočetnejšie a najvýznamnejšie subjekty v športe, ktoré vytvárajú konkrétne podmienky pre výkon športovej činnosti či už profesionálnym, amatérskym - no mnohokrát aj voľnočasovým športovcom. Zákon o športe podstatne mení ich postavenie, stanovuje im nové práva, ale aj povinnosti. Autor predkladaného príspevku si preto stanovil za cieľ vytvoriť akýsi zjednodušený prehľad nového postavenia, nových práv a povinností športového klubu, ako aj ďalších súvisiacich normatívnych spojitostí v zákone, čím sa snažil uľahčiť funkcionárom a pracovníkom týchto klubov orientáciu v novom zákonnom predpise.

Príspevok sa zaoberá úpravou disciplinárneho konania v zákone o športe. Zameriavame sa predovšetkým na oblasti, ktoré je nevyhnutné v dôsledku prijatia zákona v interných predpisoch športových zväzov novelizovať tak, aby tieto boli v súlade so zákonom. V závere príspevku sa venujeme problematike jednotného disciplinárneho poriadku pre celé športové hnutie.

Článok sa zaoberá analýzou rozdielov medzi inštitútom zmluvy o sponzorstve v športe a zmluvy o reklame.
Poukazuje na súčasnú situáciu, kedy športové organizácie získavajú „sponzorské príjmy“ zo súkromného sektora najmä prostredníctvom „spolupráce“, reklamy alebo darov a na situáciu, ktorá nastane s účinnosťou nového zákona o športe, kedy by mal pribudnúť nový inštitút, ktorého hlavným cieľom je podpora športu – Zmluva o sponzorstve v športe. 

Environmentálna kriminalita v súčasnosti predstavuje jeden z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich bezpečnostných problémov vo svete. Táto problematika je s prihliadnutím na aktuálny celosvetový vývoj stále aktuálnejšia a je reálny predpoklad, že jej dôležitosť bude naďalej narastať. Tento článok sa zameriava na určité obmedzenia a prekážky verejných orgánov pri postihovaní týchto deliktov v EÚ a SR.

V predmetnom príspevku autor analyzuje legislatívne pozadie násilia páchaného na ženách ako z hmotnoprávneho tak z procesnoprávneho hľadiska. Spočiatku sa venuje vymedzeniu pojmu násilia páchaného na ženách vo všeobecnej rovine. Ďalej sú exaktne rozoberané skutkové podstaty vybraných trestných činov v kontexte s klasifikovaným typom násilia. V druhej polovici sa autor venuje procesnoprávnych prostriedkom ochrany obete pred násilím.